Prvý ročník

SLOVENSKÁ NEUROLOGIA VČERA, DNES A ZAJTRA

ŠKOLA SCLEROSIS MULTIPLEX

4. – 6. apríla 2008

Prof.MUDr. D.Bartko, PhD., DrSc

Program na stiahnutie

ZÁVEREČNÉ SLOVO

Honorary Member of American Academy of Neurology,
Premium Professional Member of American Heart Association
and Stroke Council of American Stroke Association
Member of Royal Society of Medicine (London), najstaršej Lekárskej spoločnosti
Founding Member of European Stroke Organization (predtým Council)
Founding Member and 1st President of Paneuropean Society of Neurology

Dovoľte mi, aby som sa úprimne poďakoval za pozvanie byť čestným predsedom tohoto vydareného vedeckého a odborného podujatia. Veľmi si to vážim. Sľubujem Vám, že Vašu dôveru nikdy nesklamem. Súčasne Vás chcem srdečne pozdraviť. Na požiadanie organizátorov rád som sa ujal funkcie zhodnotiť toto podujatie v kontexte s tým, aká je dnešná slovenská neurológia, aká bola a aká by chcela byť. Aké je jej postavenie v rámci európskej a svetovej neurológie.

Aké bolo toto vedecké podujatie?
Každé hodnotenie musí vychádzať z určitých kritérií, parametrov a indikátorov, ktoré sa musia snažiť kvalitatívne a kvantitatívne zhodnotiť priebeh podujatia.

Tématika
Venovať  vedecké podujatie tématike sm. bolo výborne premyslené, správne zvolené a výborne zorganizované. Ide o závažné ochorenie, časté ochorenie, dosiaľ nevyliečiteľné ochorenie, i keď s novými sľubnými terapeutickými výsledkami, ochorenie invalidizujúce, vedúce často k ťažkému handikapu, ekonomicky náročné a predovšetkým ťažko zhoršujúce kvalitu života pacientov. Preto rozhodnutie zorganizovať ho bolo správne, nanajvýš potrebné a chvályhodné. Celé podujatie bolo zamerané výlučne na sclerosis multiplex, naväzujúce na pravidelné sympózia venované tejto tématike a organizované tou istou skupinou nadšencov pre neurológiu. Malo charakter základných poznatkov (basic knowledge) a poznatkov nových (advanced knowledge). Možno konštatovať, že sa prebrali a prediskutovali skoro všetky aspekty SM, jej patofyziológia, syndromológia, klinika, diagnostika, diferenciálna diagnostika, terapia, aj sociálne aspekty. Menej sa hovorilo o epidemiológii a rehabilitácii.

Obsahové spracovanie a forma prednášok

Obsah a forma prednášok boli excelentné. Jasne dokumentovali poctivú prípravu a tvorivú fantáziu pri príprave. 95% spĺňalo kritéria pre prezentáciu, boli čitateľné, neprepchaté údajmi a číslami v tabuľkách, graficky názorné a viaceré aj esteticky vkusné. Čo treba vyzdvihnúť, že to všetko fungovalo, výborné ozvučenie, každý mikrofón bol funkčný, premietanie ani raz nezaškrípalo, malo švih, pružnosť, čo podporovala výborná atmosféra a prostredie hotela v ktorom sa podujatie konalo. Prednes bol  perfektný. Bolo príjemné počúvať prednášky naších rozkošných neurologičiek (Doc. Klímová, MUDr. Procházková, MUDr. Kanianská, MUDr. Szilasiová, MUDr.Tormasiová, prim. Kravecová, MUDr. Lisá, MUDr. Mikulášiková a ďalšie). Bolo to obsohovo prefektné a formálne rozkošné. Také aké naše neurologičky sú aj v skutočnosti. A pravdaže aj výborné prednášky mužskej časti neurológov.

Multidisciplinárne podujatie
Osobitne vyzdvihujem multidisciplinárny prístup. Boli tu nielen neurológovia, ale i radiológovia, imunológovia, pracovníci výskumu a ďalší. Počuli sme výbornú prednášku nášho popredného radiológa prim. Belana, CSc, o význame použitia MRI v diagnostike SM, excelentnú prednášku doc. Rosocha, CSc. o bunkovej terapii a autoimunite, čo je dnes boomom v medicíne, výbornú prednášku MUDr. Štourača z Brna o mechanizme účinku imunomodulatorov v liečbe SM a ďalšie. Takýto prístup vždy skvalitňuje každé vedecké podujatie. Myslím si, že by:
1. kategorickou požiadavkou každého neurologického podujatia  mala byť multidisciplinárnosť.
Rožširuje to vedomosti, prináša nové podnety, nové metódy do neurologickej praxe i výskumu a preto aj nové progresívne výsledky.

Diskusia
Osobitne vyzdvihujem diskusiu.Bola výborná, podnetná, provokatívna ale i slušná. Prinášala mnohé nové podnety, napr. otázku „škály v neurológii“. Nijaký medicínsky odbor, okrem laboratórnych disciplín nemá také možnosti kvantifikovať klinický stav ako neurológia. Týka sa to aj SM. Domnievam sa však že nestačí len EDSS, ale že treba využívať aj ďalšie škály a nielen v SM, ako je NIHS, mRankin škála, Bartels, škály pre demencie, pre Parkinsonsky syndróm, pre poruchy vedomia, poškodenie miechy, pre poruchy kognitívnych funkcií a mnohé ďalšie. Mimoriadne významné je hodnotenie kvality života neurologických pacientov. Máme na to príslušné, vedecky overené, výborné kvantifikovatelné škály, doporučené dokonca  WHO. Podľa môjho názoru:
2. Ďalšou kategorickou požiadavkou v neurológii je zaviesť do rutinnej praxe zhodnotenie neurologického deficitu kvantifikovateľnými škálami. Významne to zvýši kvalitu zdravotnej starostlivosti, odstráni subjektívne hodnotenie, umožní kvantifikovať zmeny neurologického obrazu v priebehu ochorenia (longitudinálne), zvýši imidž a kredit neurológie a umožní serióznejšie hodnotenie výsledku liečby pacientov. V neposlednom rade to významne prispeje ku kvalite vedeckej práce.

Kritéria diagnostiky
O tých sa veľa diskutovalo. Niet pochýb o tom, že dobré kritéria sú základom správnej a presnej diagnózy. A odborníci v SM patria medzi pionierov v tomto smere. Kritéria musia byť:

• jasné,
• zrozumiteľné,
• akceptovateľné,
• použiteľné aj pre včasnú diagnostiku, tj. nie také kritéria, ktorých výsledok dostaneme za 10 dní.

Nemôžem súhlasiť s názorom, že odzvonilo evokovaným potenciálom, že sú nepotrebné, lebo ich v plnej miere nahradí MRI. Neodzvonilo im. Prečo?

• je to jediná metóda, ktorá v danej diagnóze objaví léziu, ktorá je nemá (silent)., tj.nemá klinický korelát. Nemé ložiská objaví aj MRI, ale si ešte počkáme, kým ho objaví v takej miere ako EPs.
• je to jediná metóda, ktorá túto leziu je schopná kvantifikovať. Kvantifikuje ich aj MRI, ale si ešte počkáme, kým to dosiahne rovnaký impakt.
• je to jediná metóda, ktorá umožňuje kvantitatívne ohodnotiť priebeh ochorenia. Klinický stav –aj keď je hodnotený kvantitatívne- môže by prekrytý kompenzačnými mechanizmami a tak nereprezentuje ložisko poškodenia, ktoré aj keď je prítomné, je jeho odraz na klinickom obraze prekrytý kompenzačnými mechanizmami. Nevieme o ňom.
• Pochopitelne, najefektívnejšie a z hľadiska diagnózy najužitočnejšie je použiť obidve tieto metódy, MRI aj EPs.

Nemôžem tiež súhlasiť s názorom, že vyšetrenie likvoru pri diagnostikovani SM je nepotrebné, pretože ho plne nahradí MRI. Nijaká radiologická metóda nenahradí parametre, ktoré sa získajú z likvoru. V likvore sa odráža metabolizmus mozgu. Túto metódu zatiaľ nevie nahradiť ani MRS.

Kritériá pri hodnotení MRI
Hovorilo sa tu podrobne a zanietene o kritériach na hodnotenie MRI. Situácia v SR je v súčasnosti taká, že koľko MRI pracovísk, toľko

• rozličných metód vyšetrovania,
• rozličných interpretácii výsledkov MRI.

Napriek mnohým, veľmi podrobným guide-lines, týkajúcim sa použitia MRI pri SM, je situácia taká, aká je uvedená na začiatku tohoto odstavca. Nepoužívajú sa jednotne stanovené rezy, sekvencie, či a kedy použiť kontrastné médium, nekvantifikuje sa počet ložísk, ich veľkosť, celkový objem ložísk, kvantitatívne stanovenie atrofie mozgu atď. Naviac účasť miechy na chorobe sa často opomína a MRI vyšetrenie miechy je skôr výnimkou ako súčasťou každého vyšetrenia. Preto, podľa môjho názoru by malo byť:
3. Ďalšou kategorickou požiadavkou pripraviť návrh štruktúrovanej metódy a štruktérovaného popisu MRI vyšetrenia, ktorý bude obsahovať

• MRI vyšetrenie mozgu a miechy (vždy!!)
• použité sekvencie,
• použité rezy,
• či použiť kontrastné medium, kedy v akých intervaloch,
• velkosť ložísk, počet ložísk,
• celkový objem ložísk,
• kvantitatívne hodnotenie atrofie mozgu,
• iné

Otázka centier
Dnes sa o SM starajú všetky nemocnice, kde sú neurologické oddelenia, ale len v niektorých centrách majú právo predpisovať účinnú liečbu. Kto vymyslel tento sytém starostlivosti, ktorý uprednostňuje niektoré pracoviská (len v liečbe, ostatná starostlivosť im zostáva), a iné diskriminuje, neviem. Skutočnosť je však taká, že jednotný systém starostlivosti a jeho realizácia v praxi o pacientov s SM chýba . Neviem či sú „centrá“ potrebné. Poznám neurologické pracoviská, ktoré nie sú centrami a pri tom majú výborný intelektuálny potenciál, alebo aspoň rovnaký ako existujúce „centrá“. Rozhodne som za to, aby si pacient sám mohol vybrať, ktorú nemocnicu si vyberie, čo sa oňho bude starať. Je to dokonca jeho ústavné právo. Nijaká rajonizácia je najlepšia rajonizácia.(netýka sa praktických lekárov a snáď ani špecialistov)
Uvedené guide- lines by rozhodne mali obsahovať:

• návrh štrukturovaného chorobopisu,
• ktoré škály hodnotenia kvantifikovatekného deficitu použiť,
• v akých časových intervaloch ich použiť,
• ktoré diagnostické metódy použiť,
• v akom časovom limite od klinického podozrenia na SM ich použiť,
• v akých frekvenciach sledovať a monitorovať pacienta,
• štrukturovanú metódu vyšetrenia a interpretácie MRI (viď vyššie),
• všetky neurologické pracoviská by tento systém mali používať jednotne.
• To by bol náš – nás neurológov – príspevok k zvýšeniu úrovne neurologickej zdravotnej starostlivosti v SR. To by zvýšilo  kredit a imidž neurológie medzi jednotlivými medicínskymi disciplínami v celonárodnom, európskom i medzinárodnom meradle. Preto, podľa môjho názoru, by:

4. kategorickou požiadavkou mala byť príprava nového guide-line „Ako organizovať starostlivosť o SM v SR“

Terapia
O terapii sa diskutovalo najviac. Išlo najmä o to:

• kedy začať s terapiou,
• aký druh terapie,
• kedy prerušiť terapiu,
• kedy zmeniť terapiu a na aký druh liečby,
• kedy začať s terapiou interferónmi,
• začat s IFN až keď sa objavia  ataky,
• čo s pacientami, ktorí nemajú ataky,
• ako postupovať keď vzniknú NABs,
• ako zisovať NABs, ktoré testy použiť,
• kedy začať zisťovať NABs,
• ako často monitorovať NABs.

Na všetky tieto otázky  a mnohé ďalšie  sa snažili účastníci nájsť odpoveď.

Kontroverzie v neurológii
Ako to už býva, a ako je to v celej medicíne, aj v neurológii, a nielen v medicíne a v neurológii, vznikli aj v priebehu tohoto podujatia kontroverzné názory. Kontroverzie sú základom pokroku. Tak je to správne. Ukázalo sa to aj na tomto vedeckom podujatí. Mali by by súčasťou každého vedeckého podujatia. Mohli by  sa organizovať dokonca osobitné vedecké konferencie, kongresy, sympózia s tématikou kontroverzie v neurológii. Napr. v prípade SM

• kontroverzie v použití EPs v diagnostike SM,
• kontroverzie v technike, použitých sekvenciach a inetrpretácii MRI,
• kontroverzie v indikácii vyšerenia CSF pri diagnostike SM,
• kontroverzie týkajúce sa prítomnosti alebo titru NABs a ich impaktu na efekt liečby,
• atď.

To významne zatraktívni každé vedecké podjatie. Bol som členom Intern. Advisory Board  1st World Congress on Controversies in Neurology, ktorý sa konal v Berlíne minulého roku a som členom tohoto výboru aj 2nd World Congress  on Controversies in Neurology, ktorý sa bude konať v Aténach tohoto roku. Pozývam všetkých záujemcov neurológov zo Slovenska. Bol to úžasný kongres. V živote som sa zúčastnil aktívne mnohých medzinárodných, svetových a európských kongresov a konferencií. Takú živú, provokatívnu, strhujúcu diskusiu som nezažil. V Conclusion remark som nevedel som nájsť vhodnejšie zhodnotenie takéhoto priebehu kongresu ako  „orgazmus v neurológii“. Skúsme niečo podobného organizovať aj u nás..
5. Považujem za ďalšiu kategorickú požiadavku organizovať pravidelne konferencie, kongresy alebo sympózia s témou  „Kontroverzie v neurológii“.

Sekcia sestier
Osobitne hodnotím zorganizovanie sekcie sestier. Voľakedy sme to začali robi s MUDr Kondášom. Bolo to velmi užitočné, prospešné a vysoko hodnotené. Potom nastalo obdobie kedy sa na to zabudlo. Ale sestra je dôležitý činiteľ v našej práci, pretože

• je s pacientom najčastejšie,
• je s pacientom v priebehu dňa najdlhšie,
• najviac sa o pacienta stará,
• odoberá vzorky krvy na vyšetrenia a zariaďuje ich transfer,
• podáva lieky,
• meria TK a pripravuje pacienta na mnohé vyšetrenia neurologické i konziliárne,
• poskytuje pacientovi „dobré a milé slovo“  v širokom význame verbálnej a neverbálknej komunikácie, a mnohé informácie najčastejšie,
• sestra vlastne robí všetko okrem lekárského neurologického vyšetrenia,
• preto je mimoriadne dôležitou, nenahraditeľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti.

Prečo teda neorganizovať naše vedecké podujatia spolu so sestrami. Na významných vedeckých podujatiach v zahraničí je to bežná prax.. Z toho vyplýva:
6. Ďalšia kategorická požiadavka organizovať každé vedecké podujatie  spolu so sestrami. Ale tak, aby lekári mali možnosť priamo sa týchto podujatí zúčastniť.

Kurzové materiály
Chcel som mať pripomienku k tomu, aby sa všetky prednášky z kurzu dodali všetkým účastníkom formou písomnou alebo na CD. Tak je to zvykom na každom serióznom zahraničnom kurze. Zistil som, že naše organizátorky na to mysleli a každý účastník dostane všetky materiály na CD. Excelentné.

Úvaha o neurológii a politike
V našej slovenskej neurológii je nemálo takých neurológov, ktorí poctivo  pracujú,

• organizujú vedecké podujatia,
• prednášajú na slovenských a celoštátnych vedeckých fórach,
• ale veľmi málo je tých, čo prednášajú na medzinárodných vedeckých fórach. Z celej neurológie sú to snáď štyria. Treba to považovať za  významný prínos pre kredit a imidž slovenskej neurológie
• absolútne chudobné –aj keď predsa nejaké -je zastúpenie slovenskej neurológie v europských a medzinárodných organizáciach. V porovaní s minulosťou je to málo.

Napriek tomu, neboli z tohoto mála medzinárodne aktívnych, zvolení  za členov výborov, ani do funkcií, ktoré môžu ovplyvňovať politiku neurologickej starostlivosti. Hovorí sa, že každý muž má takú ženu, akú si zaslúži a každá žena takého muža akého si zaslúži. Možno to rozšíriť a povedať, že aj každý štát má taký parlament a takú vládu, akú si zaslúži. A prenesené na neurologické územie „neurológia má takých funkcionárov akých si zaslúži“. Rád by som však uviedol, že ak sa dnes trápime nad tým, aké postavenie má neurológia medzi ostatnými medicínskymi disciplínami, potom treba vedieť, že je to aj, ale nielen, predovšetkým preto, lebo sme neurológiu nedostali do politiky. Keď pred 18 rokmi začala „Decade of the Brain“ v USA, mala naša neurológia vynikajúcu šancu odkukať tento systém a realizovať ho aj u nás. Pre americkú neurológiu priniesol obrovské množstvo finančných prostriedkov, nových výskumných projektov,  prístrojov a mimoriadnu podporu senátu a vlády USA. Prepásli sme to. A mnoho ďalších možností. Preto:
7. Ďalšou kategorickou požiadavkou je dostať našu neurológiu do politiky, a nie politiku do neurológie. Získať pre vízie neurológie poslancov na úrovni  parlamentu,  krajov a okresov, nadšencov ktorí budú ochotní pomáhať budovať neurológiu na úrovni vlády a krajských úradov. A nesmieme zabudnúť, že musíme pre túto myšlienku získať aj naších pacientov. Ale nielen skutočných pacientov,  ale aj pacientov potenciálnych, ku ktorým patria nielen hypertonici, arteriosklerotici, diabetici, obézni ľudia,  ale aj zdravá populácia. Keď ich získame pre naše vízie, zlepší aj postavenie slovenskej neurológie, ale zkvalitní a zefektívni sa aj zdravotná starostlivosť o neurologických pacientov i podmienky pre výskum.

Neurológia je prefeminizovaná
Že neurológia je prefeminizovaná je dávno známy fakt. Netrápme sa tým, a nepovažujme to za  handikap. Je tam veľa žien, ale treba poctivo povedať, že je tam veľa múdrych žien, kreatívnych žien, odborne a vedecky fundovaných žien. A veľa pekných  a atraktívnych žien. Ale predovšetkým je tam veľa žien, ktoré sú  osobnosťami, ktoré veria neurológii, majú ju radi a robia všetko, aby sa rozmáhala, a progredovala. Osobne som presvedčený, že keď niekto niečomu alebo niekomu verí, tak vďaka tomu to prežije. Veríme našej neurológii a vďaka tomu neurológia prežije. Ale my chceme viac, nielen aby prežila, ale aby žila plnohodnotný život. A k tomu potrebuje statočných neurológov. Neurológov statočných v práci. Pretože nielen v rozprávke ale aj v bežnom živote sa oplatí byť statočným. Statočnosť sa odráža v práci i v živote. Povedané symbolicky: „neurológia to je naša kvetina, ktorú treba polievať, aby prežila a žila. Možno by bolo dobré ju aj pohnojiť, nejakými  guide-lines,  kurzami ako bol tento a pod“. Pretože  nie je dôležité o akej budúcnosti našej neurológie snívame, o akú sa snažíme ale akú si ju sami urobíme. A vďaka našim ženám –neurologičkam- môže byť vynikajúca.

 
Organizácia
Bola výborne zvládnutá, fungovalo všetko. Vynikajúce ubytovanie, fungujúca premietacia technika, fungujúce ozvučenie, výborný spoločenský a kultúrno-športový program, excelentná atmosféra. Počet účastníkov 180, čo napĺňa počet, aký býva pri celoštátnych koferenciách . Za to treba poďakovať organizátorom, naším zanieteným neurologičkám, doc. Klímovej,PhD., MUDr. Procházkovej,CSc., ktoré nielen zanietene ale aj odvážne bojujú za lepší a kvalitnejší život pacientov s týmto handikapujúcim ochorením. Bojujú často s dogmatickými názormi limitujúcimi podávanie účinných liekov u pacientov pod 18 a nad 45 rokov ale i s mnohými ďalšími obmedzeniami. Treba poďakovať sponzorom, bez veľkorysosti ktorých by sa toto podujatie nemohlo realizovať, predovšetkým spoločnosti TEVA (generálny sponzor), Bayer Schering Pharma, Biogen Idec, Merck Serono a Gedeon Richter. A treba poďakovať autorom za vynikajúce prednášky, Doc. Klímovej,PhD., MUDr. Procházkovej,CSc., MUDr Kanianskej, prim. Kravcovej, MUDr. Tormášiovej,PhD., MUDr. Szilasiovej,PhD.,  MUDr. Mikuláškovej, MUDr. Lisej, CSc., MUDr. Szedelyovej,  MUDr. Hlubekovej, Prof. Lisému, DrSc., vynikajúcemu vedcovi Doc. Rosochovi, CSc., snáď aj autorovi tohoto príspevku, prim. Belanovi, CSc.,  vynikajúcemu radiológovi,, MUDr. Štouračovi, PhD., z Brna, doc. Brozmanovi, CSc., MUDr. Hochmuthovi, MUDR. Minčíkovi, prim. Gurčíkovi, a všetkým ostatným, ktorí naplnili excelentným obsahom a formou program a takisto našim neurologickým sestrám, ktoré pripravili vynikajúci program.
Analýza programu ukázala zaujímavé výsledky, z 23 prednášok pripravili ženy 15 (65.8%). A boli to takisto ženy, ktoré zorganizovali toto vedecké podujatie. Nakoniec v celej slovenskej neurológii je prevažné zastúpenie žien ako smne to uviedli vyššie. Z toho možno dedukovať,  že ženy sa stávajú v našej neurológii osobnosťami, ktoré môžu ovplyvňovať jej smerovanie. A ženy, ktoré sú osobnosťami nestarnú. Práve naopak, tak ako dozrieva osobnosť (čo sa deje s našími neurologičkami), tak dozrieva aj krása ženy. A preto vždy – bez ohľadu na vek – vzrušujúco prekvapujú, a prekvapujúco vzrušujú – svojou osobnosťou.
Nijaký lekár a lekárka z inej lekárskej disciplíny, a nijaká sestra z inej lekárskej disciplíny ako je neurológia nemá také možnosti, vedomosti, skúsenosti a zručnosti by dobrým lekárom – neurológom, dobrou sestrou ako naše neurologičky a naše sestry. Oni sú obdarené umením, čarom a šarmom, ktoré robia dobrého lekára a dobrú sestru. A účinný, najúčinejší je liek, ktorý je spôsobený týmto čarom. Čarom takýchto osobností (píše sa v Elersovom papyruse v staroegyptskom lekárstve). Pamätajte na to vždy vo svojej práci.
Blahoželám Vám k tomuto podujatiu, k úspechom,  ktoré dosahujete. Nech Vám zdravie slúži, šťastie praje a túžby nech sa Vám napĺňajú.

Prezentácie

• Súčasný pohľad na patogenézu SM (Lisý Ľ., Bratislava)
• Význam MR pre diagnostiku SM (Belan V., Bratislava)
• Biochemické a cytologické vyšetrenie mozgovomiechového moku u SM (Procházková Ľ., Bratislava)
• VEP - prečo zostávať v diagnostických kritériách SM? Tormášiová M., Košice)
• Diagnostické kritériá SM - McDonald, 2005 (Brozman M., Nitra)
• Kurtzkeho EDSS škála v hodnotení klinického stavu pacienta so SM Klímová E., Cvengrošová A., Prešov)
• Klinicky izolovaný syndróm (Kanianska D., B. Bystrica)
• Optická neuritída (Augustínsky B., Bujňáková R., Prešov)
• Mechanizmus účinku dostupných imunomodulátorov v liečbe SM Štourač P., Brno, čR) ">čas 1, ">čas 2, ">čas 3
• Bunková terapia pri demyelinizácii a autoimunite (Rosocha J., Košice)
• Základné imunologické spektrum vyšetrované u pacientov so SM (Hochmuth L., B. Bystrica)
• Nežiaduce účinky imunomodulačnej liečby v laboratórnych nálezoch(Kanianska D., B. Bystrica)
• Neutralizačné protilátky proti interferónu beta a ich význam v manažmente liečby pacientov so SM (Bartko D., Ružomberok)
• Neuroborelióza (Procházková Ľ., Bratislava)
• Demyelinizácie CNS pri vrodených a získaných hyperkoagulačných stavoch (Szilasiová J., Košice)
• Akútne leukoencefalopatie a ich diferenciálna diagnostika (Lisá I., Bratislava)
• Sfinkterové poruchy u pacientov so SM (Minčík I., Prešov)
• Kognitívne poruchy u pacientov so SM (Mikulášková G., Prešov)
• Možnosti diagnostiky SM v ambulantnej praxi (Szédelyová J., Sliač – Zvolen)
• Myoklonus a epilepsia u pacienta so SM (Hlubeková A., Dvorák M., Horný V.,Frimmelová P., Gernáth Ľ., Carter C., Kučera C., Spišská Nová Ves)
• Klinický priebeh ADEM u pacienta s collitis ulcerosa (Klímová E., Šimanská G., Meľuch Š., Prešov)
• Rádiofrekvenčná radiácia emitovaná mobilným telefónom a jej vplyv na kmeňovo-sluchové evokované potenciály (Kováč M., Nové Zámky)
• Cervikobrachialgia ako iniciálny príznak neuroboreliózy (Gurčík L., Levoča)
• Atypická ADEM, progresia do klinicky definitívnej SM? (Kravecová A., Vranov n/T.)
• Mýty a legendy o SM (Procházková Ľ., Bratislava)
• Súčasný pohľad na patogenézu SM, základné klinické formy(Lisá I., Bratislava)
• Prehľad jednotlivých imunomodulátorov v liečbe SM, ich aplikácia a nežiaduce účinky (Zapletalová O., Ostrava, čR)
• Princípy rehabilitácie u chorých so SM (Mikuľáková W., Prešov)
• Program Beta Plus v EU a situácia v SR (Knapková M., Bratislava)
• Infúzna liečba natalizumabom - technika a bezpečnos podávania (Lenčešová, Bratislava)
• Psychosociálne faktory u pacienta/klienta s diagnózou SM Lengyelová A., Magurová D., Oravcová, Prešov)
• Komunikačné bariéry u pacienta/klienta s diagnózou SM Jakubíková M., Dernárová Ľ., Prešov)
• Organizácie pacientov so SM na Slovensku (Procházková Ľ., Bratislava)